Mandle v boji proti vírusom a baktériám

Mandle v boji proti vírusom a baktériám

 
To, že mandle patria medzi najzdravšie potraviny na svete, niet pochýb. Okrem toho, že majú pozitívny účinok na naše zdravie, ich využitie Vám pomôže spestriť bežnú stravu. Mandle sú výbornou prísadou v kuchyni, napríklad do kaši a jogurtov, na zákusky, dezerty, do pečiva i omáčiek, k výrobe mandľového mlieka alebo len ako rýchla desiata.
 

užší

Prečo mandle patria medzi najzdravšie potraviny na svete?

Sú bohatým zdrojom množstva výživných látok, medzi ktoré patrí široká škála minerálnych látok, napríklad ako mangán, horčík, meď, vápnik a fosfor. Mandle sú taktiež bohatým zdrojom vlákniny, čo napomáha k správnemu tráveniu. Obsahujú i Vitamín E a vitamín B2, pričom vitamín E patrí medzi najvýznamnejšie antioxidanty a vitamín B2 zohráva dôležitú úlohu v našom metabolizme.

Tuky tvoria 50 % hmotnosti mandlí.. Medzi tie patria napríklad aj  mononenasýtené mastné kyseliny, ktoré v ľudskom tele pomáhajú priaznivo regulovať cholesterol a znižovať koncentráciu nezdravého LDL cholesterolu o 1%. Mandle sú skvelou surovinou pre diabetikov, pretože obsahujú cukor v nízkych koncentráciách a taktiež majú nízky glykemický index. Dôležité sú fenolické zložky, pretože majú významné antioxidačné účinky- ochranné účinky voči nežiaducim reakciám v ľudskom organizme.

karina-zhukovskaya-ncPIgOoZCk0-unsplash

Čo sú fenoly zač a prečo sú dôležité pre náš organizmus? 

Fenoly sa vo veľkom množstve nachádzajú takmer vo všetkých rastlinách. Delia sa na viaceré skupiny, kedy každá skupina je nejakým spôsobom prínosná. V mandliach, predovšetkým v šupke, sú obsiahnuté rôzne druhy fenolov, medzi ktoré patria napríklad flavonoidy a fenolové kyseliny. Tieto látky práve v laboratórnych podmienkach preukázali antioxidačnú aktivitu voči mnohým druhom voľných radikálov. Flavonoidy a fenolové kyseliny pôsobia proti oxidovaniu zlého LDL cholesterolu, ktorý v oxidovanej forme je vysoko aterogénny, čo znamená, že dochádza k zanášeniu tepien- ateroskleróze.  Fenolové látky v mandliach preukázali v spojení s Vitamínmi C a E ešte silnejšiu antioxidačnú aktivitu, než u látok samostatne.

Štúdie ukázali, že práve tieto fenolové látky priaznivo pôsobia proti rastu vírov (antivirotickú aktivitu) a proti rastu baktérií (antimikrobiálnu aktivitu).

Antivirotická aktivita

Polyfenoly nachádzajúce sa v mandliach majú pozitívny účinok proti rastu vírusov. Medzi také patria napríklad vírus chrípky a herpes simplex virus HSV-1 a HSV-2, ktoré u človeka spôsobujú infekcie pokožky. Medzi polyfenoly, ktoré pomáhajú bojovať s vírusmi, patria kaempferol a kvercetín. Polyfenoly zabraňujú vírusom prichyteniu vúrusov na zdravé bunky a taktiež zabraňujú množeniu vírusov. 

Fenoly prítomné v šupke sú atraktívnym kandidátom na vývoj nových prírodných produktov proti rastu vírusov. 

nordwood-themes-SRT2ECEkBR8-unsplash

Antimikrobiálna aktivita

Flavonoidy obsiahnuté v mandliach sú účinné proti množstvu patogénov prenášanými potravinami. Extrakty z mandlí pôsobili proti určitému spektru baktérií, napríklad ako Salmonella enterica var. Typhimurium. Najvyšší antibakteriálny potenciál bol práve v prírodných mandliach so šupkou, pretože množstvo prítomných flavonoidov v šupke je desaťkrát vyšší, ako v blanšírovaných mandliach. Medzi najvýznamnejšie fenoly, ktoré majú antibakteriálny účinok, patrí naringenin, kaempferol a myricetín. Vplyv fenolových látok na bakteriálne bunky obvykle spôsobuje poškodenie ochrannej membrány a genetickej informácií bunky. Fenolové látky naviac zabraňujú rastu a množeniu týchto buniek. 

Čisté formy flavonoidov z mandľovej šupky by sa dali v budúcnosti využívať ako prírodné konzervačné látky v potravinách. Antimikrobiálne vlastnosti flavonoidov môžu byť taktiež využité pre vývoj nových antibiotik. 

,,Teda, ak budeme jesť mandle, budeme odolný voči chorobám?“

Odpoveď je áno aj nie, a to preto, že správnou vyváženou stravou plnou antioxidantov dosiahneme zvýšenej imunity, ktorá bojuje práve proti chorobám zvonku. To, či nám konzumácia mandlí pomôže zbaviť sa chrípky, ale nieje pravda. Je treba brať v úvahu, že všetky výskumy spomenutú vyššie sa síce robili z látok obsiahnutých v mandliach, ale obsah účinných látok bol v niekoľkonásobne vyššiej koncentrácií. To teda znamená, že ak by ste chceli docieliť presne takýto výsledok, aký bol zmienený v štúdiu, museli by ste konzumovať kila mandlí denne,čo sa určite nedoporučuje. Všetkého veľa škodí a práve u stravy by sme sa mali držať hesla “menej znamená viac”. Radšej menej a vyvážene, ako viac!

 

Zdroje: 

Musarra-Pizzo a kolektív, 2019, The Antimicrobial and Antiviral Activity of Polyphenols from Almond (Prunus dulcis L.) Skin, dostupné z: https://doi.org/10.3390/nu11102355

Arena a kolektív, 2010, Immunomodulatory and antiviral activity of almond skins, dostupné z: https://doi.org/10.1016/j.imlet.2010.04.010

Lapsley a kolektív, 2006, A nutrition and health perspective on almonds, dostupné z: https://doi.org/10.1002/jsfa.2659

E. Milbury a kolektív, 2006, Determination of Flavonoids and Phenolics and Their Distribution in Almonds, dostupné z: https://doi.org/10.1021/jf0603937