10 zaujímavostí o mandliach

1. Mandľa nie je orech.
2. Mandle a čerešne sú príbuzné.
3. Odrody mandlí vedia zamotať hlavu aj nám.
4. Mandle sú najobľúbenejšie orechy na svete.
5. Mandľu môžete vidieť kvitnúť aj v Českej republike.
6. Pestovanie mandlí je náročná disciplína.
7. História mandlí je naozaj dlhá.
8. Mandle môžu byť nebezpečné.
9. Blanšírované mandle poznáme všetci, aj keď sa to nezdá..
10. Konzumácia mandlí je zdravá.

Hoci o nich tak premýšľame, z botanického hľadiska sa mandle medzi orechy neradia. Mandľa je vlastne jadierko v kôstke plodu zvanom rubina, rovnako to poznáme napríklad u marhúľ. To platí aj pre najrozšírenejšie orechy u nás - vlašské! Ale nebojte, nie je chybou mandle alebo vlašáky medzi orechmi počítať. Kvôli ich vlastnostiam a obvyklému použitiu ich tak vnímame úplne prirodzene. No povedzte, nebola by škoda ich z tejto kategórie vyradiť?

U prírodopisu ešte chvíľu zostaneme. Strom mandľa obyčajná patrí do botanického rodu Prunus. Že vám to nič nehovorí? Do rovnakého rodu prírodovedci radia aj slivku, marhuľku alebo spomínanú čerešňu. Jedná sa o slivky, či inak slivone, stromy z čeľade ružovitých, ktoré u sa nás udomácnili predovšetkým vďaka širokému hospodárskemu využitiu.

Rovnako ako všetky ostatné druhy rastlín, i mandle majú svoje špecifické odrody. V Kalifornii pestujú komerčne viac ako 30 odrôd a v ostatných kútoch sveta nespočetne veľa ďalších. Niekoľko ich bolo vyšľachtených dokonca aj v Českej republike! Odrody mandlí sa vzájomne líšia obvyklou veľkosťou, tvarom, farbou šupky a jej vráskavosťou, tvrdosťou škrupiny a dobou kvitnutia a dozrievania. V nadväznosti na všetky tieto charakteristiky sa každá hodí k niečomu inému. Odrodu Nonpareil možno ľahko blanšírovať, podobne ako o niečo menší Carmel, Marcona je zase typická svojím guľatým tvarom a ak chcete mandle na výrobu nugátu, odporúčame odrodu Guara.

Ani vlašáky, ani kešu, ani pistácie. Najobľúbenejšie orechy sú mandle! Držia prvenstvo ako vo vyprodukovanom množstve, tak v celosvetovej konzumácii. Mandle tvoria 31 % objemu celosvetovej produkcie orechov. V sezóne 2019/2020 tvorila celková úroda 1,48 milióna ton mandlí, z toho celý milión sa zožal v Spojených štátoch. Dvojkou v produkcii je Austrália a v tesnom závese za ňou je Španielsko. Bez amerických sadov v oblasti Kalifornie by však celosvetový trh prišiel o tri štvrtiny všetkých mandlí.

Vedeli ste, že mandľovníkový sád májú aj v susednej Českej republike? Nachádza sa v Hustopečích neďaleko Břeclavi a je to jediný mandľovníkový sad v Strednej Európe. Predtým sad patril čokoládovni Zora Olomouc (Nestlé), ktorá z nich skutočne brala mandle pre svoje cukrovinky, dnes už však slúži len ako atrakcia. Chcete vidieť mandľovníky kvitnúť? Vydajte sa do sadov začiatkom jari a užite si prechádzku medzi stromami obsypaným ružovkastými kvietkami. Romantika to bude nevídaná! Na celý sad sa môžete z výšky pozrieť z neďaleko stojacej rozhľadne a zúčastniť sa môžete aj každoročnej Slávnosti mandľovníkov. Tak hor sa na výlet!

zdroj: Úžasná Morava

Mandľa rastie prevažne v teplých oblastiach, a hoci samotná rastlina na zimu veľmi náchylná nie je, problém nastáva pri kvitnutí. Mandľovníky kvitnú skoro na jar a ak púčiky či kvety omrznú, môžu sa pestovatelia s celou úrodou rozlúčiť. Nemenej dôležité je stromy v sade vhodne nakombinovať - ​​mnoho mandľovníkov totiž vyžaduje tzv. krížové opeľovanie. To znamená že k opeleniu dochádza medzi odrodami, ktoré musia mať navzájom kompatibilný peľ. V amerických sadoch preto nájdete radu stromov jednej odrody prestriedanú s odrodou inou - vzájomne sa krásne dopĺňajú a pohľad na tieto sady je naozaj výnimočný. V období kvitnutia sú vďaka tomu mandľovníkové sady pruhované! Zaujíma vás, ako pestovatelia napomáhajú opeleniu mandlí a ako prebieha zber? Prečítajte si, ako sa mandle pestujú.

Ľudstvo objavilo kúzlo mandlí už dávno. Niektorí vedci dokonca tvrdia, že mandľa bola jedným z prvých stromov, ktoré človek pestoval zámerne. Mandle boli dokonca nájdené v hrobke Tutanchamóna, ktorý žil viac ako 1 300 rokov pred naším letopočtom, a analýzy rastlinných zvyškov potvrdili, že mandle pestovali dávne kultúry v Stredomorí už v dobe bronzovej. O týchto chrumkavých zázrakoch sa zmieňuje dokonca aj Starý zákon.

Mandle delíme do dvoch skupín - horké a sladké. Horké mandle sú jadrá pôvodných divokých odrôd a obsahujú okolo 5 % látky zvanej amygdalín, ktorú nájdeme aj v jadierkach marhúľ. Amygdalín je sám o sebe neškodný, v tele sa však po rozžutí mení na kyanovodík, ktorý je pre človeka vo väčších dávkach naozaj nebezpečný. Konzumácia viac ako dvadsiatich horkých jadier môže pre dospelého človeka znamenať ohrozenie na živote. Nemusíte sa však báť - mandľovníky pestované v sadoch prišli šľachtením o časť génu zodpovednú za tvorbu amygdalínu a jenom ojedinele rastú horké mandle na planých vetvách vrúbľovaných stromov. V balíčku obľúbených orieškov na ne tak narazíte celkom výnimočne.

Mandle bez šupky najčastejšie nájdete pod názvom "lúpané". Pomenovali sme ich tak aj my, aby sme vás pri nákupe nemiatli, nie je to však celkom presné. Lúpané mandle sú v skutočnosti iba zbavené tvrdej škrupiny. Aby sme z mandlí odstránili aj kožovitú šupku, musia prejsť procesom tzv. blanšírovania. Čo to je? V podstate sa jedná o krátke sparenie suroviny a jej následné prudké schladenie. Zvládnete to hravo aj doma! U mandlí to má práve ten želaný efekt - jadierka sa vyzlečú zo šupky a vy nimi potom môžete ozdobiť napríklad vianočku. Mandle bez šupky by sa preto mali správne označovať ako blanšírované.

Mandle sú zdrojom širokej škály minerálnych látok, medzi ktoré patrí napríklad mangán, horčík, meď, vápnik a fosfor. Šupka mandlí má vysoký obsah vlákniny, ktorá napomáha k správnemu tráveniu. Okrem toho obsahuje vitamín E, významný antioxidant, ktorý napomáha zamedziť ukladanie cholesterolu v našich tepnách, a pomáha tak chrániť srdce. Štúdia ukázala, že stačí skonzumovať hrsť mandlí (45 gramov) denne. Ak si však strážite kalorický príjem, majte sa na pozore! Päťdesiat percent hmotnosti jadier mandlí tvoria tuky. Chceli by ste sa o zdravotných benefitoch mandlí dozvedieť viac? Prečítajte si náš podrobný článok.