Amygdalín: čo je údajný vitamín B17?

1. Čo je to amygdalín
2. Prečo sa mu hovorí vitamín B17
3. Či lieči rakovinu
4. Ako se označuje
5. Koľko amygdalínu môžete bez obáv zjesť
6. V ktorých potravinách ho nájdete 

Amygdalín je chemický glykozid. To vám pravdepodobne nič nepovie, preto vám chceme jeho účinky a tajomstvo popísať trošku bližšie. Jednoducho ide o zlúčeninu, ktorá sa najviac objavuje v mandliach, kôstkach marhúľ a sliviek alebo v jadierkach jabĺk. Tento glykozid sa v tele pomocou enzýmov a iných metabolických procesov premieňa na ďalšie látky. Z nich je pre nás najdôležitejšie hovoriť o kyanovodíku. Kyanovodík je totiž pre telo vo vysokých dávkach toxický a jeho predávkovanie končí väčšinou smrťou.

Amygdalínu sa tiež hovorí vitamín B17. Toto označenie môžete často čítať na obaloch, v popularizačných článkoch a v diskusiách na internete. Je to však len obchodný názov. Samotný amygdalín nespĺňa pravidlá pre to, aby sme ho mohli označovať ako vitamín. Ako vitamín by musel mať pre telo preukázateľne priaznivé účinky a zároveň by jeho nedostatok musel telu škodiť. Nič z toho sa však ani rokmi výskumu nepreukázalo a preto do tejto kategórie oficiálne nepatrí.

Jeho premenovanie na vitamín malo tiež poukazovať na jeho údajne zázračné pozitívne účinky na organizmus. Jeho priaznivci najčastejšie hovoria o detoxikácií celého organizmu s ktorou je spojená aj dávka väčšej energie.

Označenie Laetril sa používa pre zlúčeninu veľmi podobnú amygdalínu. Rozdiel je iba v jednej chemickej väzbe a účinky má podľa jeho zástancov rovnaké, ako amygdalín. Vyrába sa z časti synteticky. V Spojených štátoch, rovnako ako v Európe, je však táto látka zakázaná. Nie však v Mexiku, kde sa na podávaní Laetrilu ako zázračného lieku na rakovinu zarába. 

Amygdalín bol syntetizovaný v roku 1837 a od polovice 19. storočia sa ho snažili vtedajší lekári využívať na liečbu nádorových ochorení. Davové šialenstvo ale začalo až pri Ernestovi Theodorovi Krebsovi. Ten v snahe o speňaženie zázračného amygdalínu extrahoval z marhuľových jadier látku, ktorú pomenoval ako Laetril. V roku 1961 si ho tento americký propagátor alternatívnych ciest na liečbu rakoviny nechal patentovať. Na jeho tvrdeniach sa potom ďalšie desaťročia stavalo presvedčenie, že vitamín B17 má naozaj zázračné účinky a lieči rakovinu. Najmä v 70. rokoch mal Laetril ako liek proti rakovine veľkú popularitu. Do roku 1978 bolo v Spojených štátoch podľa záznamov liečených viac ako 70 000 ľudí.

Objavili sa názory, že amygdalín premenený v tele na kyanid cielene vyhľadá rakovinotvorné bunky a ničí ich, kdežto zdravé bunky nechá nedotknuté. Existuje mnoho názorov, ktoré sa navzájom vylučujú, ale neexistuje žiadny vedecky doložený prípad, ktorý by potvrdil, že amygdalín ako taký premohol rakovinu. Všetky štúdie z poslednej doby sa zhodujú na tom, že nikto nemôže tvrdiť, žeby akékoľvek dávky vitamínu B17 pomohli vyliečiť rakovinu. V roku 2015 vznikla súborná štúdia uznávanej Cochranovej knižnice, ktorá vykonala porovnanie a analýzu všetkých vedeckých prác na túto tému. Výskumníci dospeli k záveru, že väčšina webov a časopisov propagujúcich Laetril vychádza z nepodložených názorov a neoficiálnych dôkazov. Neexistujú žiadne vedecké dôkazy o tom, že Laetril je účinnou liečbou rakoviny alebo akéhokoľvek iného ochorenia. V skutočnosti na dôsledky spojené s nadmernou konzumáciou amygdalínu niektorí ľudia zomreli.

Častým argumentom zástancov tejto amygdalinovej liečby rakoviny sú príklady "objavené" vo vysokých horách v Pakistane. Tunajší ľudia z kmeňa Hunza fascinovali západný svet svojou dlhovekosťou. Zároveň medzi nimi nebol zaznamenaný žiadny prípad rakoviny. Potrava týchto ľudí je totiž bohatá na marhule, ktoré konzumujú aj s ich jadierkami. To podporovalo teóriu všetkých, ktorí veria účinkom amygdalínu. V skutočnosti sa na tomto fenoméne podieľal skôr ich spôsob života a celková skladba stravy, než čisto konzumácia horkých marhuľových jadier.

V súčasnosti sa amygdalín nesmie uvádzať ako liečivo, distribútori to preto obchádzajú názvami ako „terapeutikum“ alebo „doplnok stravy“.

Niektoré klinické štúdie realizované v laboratórnych podmienkach hovoria o pozitívnych účinkoch kyanovodíka alebo benzaldehydu (ktorý sa z amygdalínu v tele uvoľňuje) na tráviaci systém, boli pozorované aj analgetické účinky. Nič z toho však žiadna štúdia na ľuďoch nepreukázala. Samotný amygdalín má naopak vo vyšších dávkach na telo nežiaduce účinky. Dochádza ku kŕčom, horúčkam a bolestiam hlavy, hnačke, vracaniu, býva poškodená pečeň, nervový systém a pri predávkovaní dochádza k smrti. Napriek tomu všetkému si môžeme malé množstvo amygdalínu dopriať bez strachu o svoj život.

Neškodná dávka amygdalínu získaná z prírodných zdrojov závisí od viacerých faktorov. Uvádza sa, že smrteľná dávka kyanidu sa pohybuje okolo 0,5-3,5 mg na kilogram telesnej hmotnosti. Všetko ale závisí od metabolizmu konkrétneho jedinca a v súčasnej dobe nie je dostatok vedeckých informácií na stanovenie absolútne presného dávkovania. Pri amygdalíne sa totiž zložito odhaduje množstvo kyanidu uvoľneného do ľudského organizmu. A tiež - nie je jadierko ako jadierko.

Z amygdalínu, ktorý obsahuje jeden gram jablčných semienok, sa do tela môže uvoľniť až 0,6 miligramu kyanidu. Nemusíte sa však báť. Znamená to totiž, že by ste museli zjesť v závislosti na odrode 83-500 semienok a riadne ich rozhrýzť, aby ste si privodili akútnu otravu kyanidom. Zjesť jeden alebo dva jadrovníky vám nijako neublíži.

Poznáme dva druhy marhuľových jadier - horké a sladké. Dospelým ľuďom je podľa EFSA odporúčané konzumovať maximálne 3 malé horké marhuľové jadrá denne. Deti, tehotné a dojčiace ženy by sa mali konzumácií týchto horkých marhuľových jadier úplne vyvarovať!

Sladké jadrá sú na konzumáciu v malom množstve naopak vhodné. Obsahujú rovnaké látky ako tie horké, ale môžete si ich dopriať viac. Majú totiž nižšiu koncentráciu amygdalínu. Odporúčaná denná dávka je 5 až 10 kusov. Tento počet sa môže individuálne líšiť v závislosti od obsahu amygdalínu. V každom prípade by ste mali byť opatrní.

Jadierka by sa mali konzumovať spolu so sušenými marhuľami, papájou alebo ananásom, pretože enzýmy obsiahnuté v tomto ovocí pozitívne ovplyvňujú metabolizmus amygdalínu v tele. Zároveň silne neodporúčame konzumovať jadrá marhúľ priamo zo záhrady! Čerstvých plodov sa ale báť nemusíte. Jadierka sú od nich oddelené ešte tvrdou kôstkou. A keď práve nie je sezóna, môžete si dopriať naše sušené marhule!

Rovnako ako pri marhuliach existujú dva typy mandlí. Horké mandle obsahujú okolo 5% amygdalínu, takže väčší počet horkých mandlí (viac ako 3-5 jadier) sa neodporúča konzumovať. Naše sladké mandle môžete však jesť bez obáv a zložitých počtov, majú totiž iba 0,1% amygdalínu a spĺňajú všetky požadované normy.

Z týchto dôvodov u nás nenájdete horké marhuľové jadrá a horké mandle, pretože aj napriek intenzívnej snahe sa nám nepodarilo zohnať také jadrá, ktoré by mali nižší ako povolený limit amygdalínu. Môžete si však pochutnať na našich sladkých mandliach, stačí si len vybrať!