Rebarbora lyofilizovaná prášok

Rebarbora je asi najkyslejšia rastlina, ktorú poznáme. Takmer vždy ju nájdeme v kombinácii s cukrom, ktorý tak akurát tlmí jej výraznú chuť. Rebarbora je taktiež zdrojom antioxidantov a obsahuje vysoké množstvo vlákniny. Náš rebarborový prášok chutí rovnako kyslo ako čerstvá rastlina a zachovala si aj všetky živiny. Prášok neobsahuje žiadne aditíva, iba rebarborové stonky.

1. Kyslosť jej dodáva vysoké množstvo kyseliny jablčnej a šťaveľovej.
2. V Amerike sa radí medzi ovocie, ale u nás patrí medzi zeleninu.
3. Prášok z rebarbory ľahko farbí a nie je úplne rozpustný.
4. K jedlu sa používajú iba stonky.
5. Sezóna rebarbory ​​sú iba dva mesiace na jar, našu ale môžete mať po celý rok! 

„Mrazom sušené suroviny vnímam ako budúcnosť potravín. Sú chuťovo ako čerstvé, dajú sa čiastočne rehydratovať do pôvodnej podoby, zachovávajú si nutričné ​​hodnoty a v neposlednom rade sú mnohonásobne skladnejšie a trvácnejšie ako v čerstvej podobe. Pri dobrom skladovaní vydržia aj roky, kdežto čerstvé ovocie a zelenina bez aditív plesnivejú a kazia sa už po pár dňoch. Nezáleží na sezóne, lyofilizované suroviny môžem mať celý rok v rovnakej kvalite!“

Lyofilizácia, alebo inak sušenie mrazom, je metóda založená na sublimácii zamrznutej vody za nízkej teploty a tlaku. Práve v takých kontrolovaných podmienkach prestupuje voda z pevného skupenstva (ľadu) priamo do plynného (para), bez toho, aby došlo k premene na kvapalnú fázu (voda). Preto sa suroviny hlboko mrazia medzi teplotami -55 až -100 °C. Ak by nebol použitý nízky tlak, tak by mohlo dôjsť presne k tomu, čo sa deje, ak by sa suroviny varili pri 100 °C. Surovina by sa spálila a výsledný produkt by bol pripálenina.

Lyofilizácia alebo sušenie mrazom je metóda založená na sublimácii zmrznutej vody pri nízkej teplote a tlaku. Práve v takých kontrolovaných podmienkach prestupuje voda z pevného skupenstva (ľadu) priamo do plynného (para) bez toho, aby došlo k premene na fázu kvapalnú (voda). Preto sa suroviny hlboko mrazia pri teplotách −55 až −100 °C a pri tlaku o niekoľko stoviek pascalov nižším, než je ten normálny – atmosférický. Keby sme pri sušení nezaistili dostatočne nízky tlak, dopadlo by to rovnako, ako by sme suroviny varili pri 100 °C – výsledný produkt by sa pripálil a stratil všetky vlastnosti, vďaka ktorým je tak jedinečný.