Nutrigenomika alebo stravovanie na mieru

1. Čo je to nutrigenomika
2. Ako nám může pomôcť
3. Prečo je stravovanie tak individuálne
4. Ako gény ovládajú metabolizmus
5. Kedy o nutrigenomike uvažovať

Nutrigenomika je fascinujúci, stále sa rozvíjajúci vedný odbor, ktorý pomocou genetického testovania určuje súhru medzi génmi, výživou a zdravím. Informácie získané genetickým testovaním potom slúžia na nastavenie ideálneho stravovacieho plánu pre každého z nás. Jednoducho povedané, nutrigenomika je vedný odbor, ktorý sa zaoberá vzťahom medzi génmi a stravovaním. Zistíte napríklad, ako pomocou výživy ovplyvniť, či sa prejavia, alebo neprejavia vaše genetické predispozície.

Vzrušenie okolo nutrigenomiky vychádza z predstavy, že jej použitie v praxi bude základným kameňom pre nájdenie individuálneho stravovacieho manuálu, ktorý bude pre daného človeka fungovať na 100 %. Aj napriek tomu, že masové stravovacie odporúčania sú užitočné, už dávno vieme, že nie sú vhodné pre všetkých. Každý z nás totiž reaguje na stravu odlišným spôsobom. Personalizovaná nutrigenomika ale zakladá stravovacie odporúčania na rozsiahlej genetickej analýze konkrétneho jedinca. Sústreďuje sa pritom hlavne na genetické predispozície pre všelijaké choroby, od cukrovky až po nádorové ochorenia.

Myšlienka spočíva v tom, že akonáhle je váš jedálniček ušitý na mieru podľa vašich génov, dramaticky sa znižuje nielen riziko prejavu dedičných ochorení, ale aj nepríjemnosti vyvolané nevhodne zvolenú diétou. Naviac môžete vďaka nutrigenomike zistiť, aké živiny vám chýbajú a akých máte naopak prebytok. Individuálna nutrigenomická výživa však zatiaľ nie je príliš populárna, pretože genetické rozbory bývajú spravidla veľmi drahou záležitosťou.

Možno namietnete, že genetická rozmanitosť jednotlivcov je minimálna. A máte pravdu! Väčšina ľudí je približne z 99 % geneticky identické. Tak prečo sa tým vôbec zaoberať? Neverili by ste, ale zvyšné 1 % dokáže divy. Aj tak malá genetická rozdielnosť totiž vedie k veľkým rozdielom v tom, aký má strava vplyv na ľudské zdravie.

Genetická variabilita každého z nás ovplyvňuje potreby v stravovaní mnohými spôsobmi. Naše gény majú vplyv napríklad na energetickú náročnosť bazálneho metabolizmu, chuť do jedla alebo pravdepodobnosť výskytu chronických ochorení. Výskum s cieľom určiť, ako konkrétne genetické variácie ovplyvňujú každý z týchto aspektov výživy, ešte stále prebieha, a tak si na presné dáta budeme musieť ešte počkať. Čo však isté je?

Rôzne génové varianty môžu napríklad spôsobiť, že pre vaše telo nie je vhodná vegánska strava, pretože z nej váš organizmus nedokáže získať dostatočné množstvo živín alebo ich má naopak až príliš. Je možné, že vaše telo nedokáže optimálne využívať omega-3 mastné kyseliny z rastlinných zdrojov, alebo máte problémy s premenou slnečného svitu na vitamín D. Tiež sa vďaka nutrigenomike môžete dozvedieť, či vám práve niektoré varianty génov náhodou nezvyšujú riziko duševných a srdcových chorôb, cukrovky alebo obezity.

Kyselina listová je syntetická forma vitamínu B9 nevyhnutná pre prepis a opravu našej DNA. Ľudské telo si ju ale samo nedokáže vytvoriť, a aby ju mohlo využiť, musí ju spracovať na aktívnu formu takzvaného folátu. Výskum z roku 2015 ukázal, že niektorí jedinci majú špecifické usporiadanie DNA v enzýme nevyhnutnom pre premenu kyseliny listovej na už spomínaný folát. Toto špecifické usporiadanie DNA potom spôsobuje, že niektorí nedokážu kyselinu listovú z potravy premieňať, a tým dochádza k nedostatku folátov.

Tehotné majú jesť špenát, traduje sa už roky. Pokiaľ má totiž tehotná žena nedostatok kyseliny listovej, najmä v prvých mesiacoch tehotenstva, môže to viesť k predčasnému pôrodu. Mnohé výskumy tiež dokazujú, že nedostatok kyseliny listovej v tehotenstve môže dokonca narušovať nervovú sústavu dieťaťa, a tým spôsobovať poruchy hybnosti.

Chcete mať dostatok kyseliny listovej, ale šalát ani kapusta vám nič nehovoria? Nebojte! Kyselinu listovú nájdete aj vo vlašských či pistáciových orieškoch alebo sušenom ovocí. Bohaté na kyselinu listovú sú tiež celozrnné výrobky. Chcete raňajky nabité vitamínom B9? Začnite s marhuľovou granolou, pridajte 2–3 lyžice gréckeho jogurtu, celé posypte troškou vlašských orieškov obalených v karameli a nakoniec celú mištičku ozdobte jahodami alebo malinami. A je hotovo!

Vitamín C je základná živina potrebná pre syntézu kolagénu. Vďaka tomu z veľkej časti zodpovedný za elasticitu väzov a zdravie vašich kĺbov. Nedostatok vitamínu C u nás nie je bežný, ale vzťah medzi individuálnou potrebou vitamínu C a chronickými ochoreniami z neho robí jeden z geneticky najdôležitejších mikronutrientov pre náš organizmus. Nedávna štúdia ukázala, že niektorí jedinci môžu mať genetické mutácie predurčujúce k nedostatku vitamínu C. Musí teda prijímať viac vitamínu C než ľudia, ktorí tieto mutácie v génoch nemajú.

A ako si naordinovať dostatočný príjem vitamínu C? U prírodného vitamínu C platí príslovie čím viac, tým lepšie, pretože vďaka jeho rozpustnosti vo vode je takmer nemožné sa ním predávkovať. Vitamín C znižuje riziko prechladnutia o približne 20 % a môže skrátiť dobu liečenia o jeden deň.

Mysleli ste si, že najviac vitamínu C nájdeme v citrusovom ovocí? Tak to ste sa pomýlili! Prechladnutie si radšej skráťte maškrtením čiernych ríbezlí. V 100 gramoch ríbezlí sa skrýva až trojnásobne väčšie množstvo vitamínu C, než nájdeme v pomaranči.

Cholín je bioaktívna látka, ktorá zabraňuje hromadeniu cholesterolu a tuku v organizme, tiež slúži ako ochranca pečene pred poškodením alkoholom, toxínmi alebo liekmi. Telo môže vyrobiť cholín pomocou takzvaného PEMT enzýmu. To je veľmi praktické, pretože ak je množstvo cholínu v potrave nízke, telo si ho zvyčajne dokáže obstarať samo. Nedávna štúdia preukázala, že u ľudí s nedostatkom cholínu, ktorý je spôsobený zvláštnou mutáciou enzýmu PEMT, sa významne zvyšuje riziko pečeňových alebo svalových dysfunkcií. Preto by títo ľudia mali dbať na zvýšenie príjmu cholínu zo stravy.

Ako na to? Najväčšie množstvo cholínu obsahujú vaječné žĺtky. Tie ale nie sú vhodné pre všetkých, kvôli svojej vysokej hladine cholesterolu. Ak trpíte na vysokú hladinu cholesterolu, nahraďte vajíčko hrsťou arašidov! Tieto strukoviny obsahujú okrem cholínu tiež draslík, ktorý udržuje stály krvný tlak a pomáha v prevencii proti cukrovke.

Genetické testovanie ako súčasť výživového poradenstva môže znieť trochu extrémne. Stať sa pokusnými králikmi, len aby ste zistili, či by vám prospelo jesť menej sacharidov alebo zdvihnúť hladinu vitamínu C? V rámci prístupu výživy zameranej na jednotlivca však môže nutrigenomika vysvetliť problémy, ktoré obyčajné poznatky nutričnej ​​terapie vyriešiť nemôžu. Môže pomôcť odhaliť predispozície k srdcovým chorobám alebo to, prečo nemôžete zhodiť ani gram, aj keď ste vyskúšali už všetko. Na niečo samotné diéty jednoducho nestačia a musíte holt kopať hlbšie.

„Genomické testovanie je skutočne užitočné pre kohokoľvek, kto chce proaktívne pristupovať k svojmu zdraviu,“ hovorí dietologička a certifikovaná genomická lekárka Andrea Chernus. Na svojom blogu tiež dodáva, že genomické testy môžu pomôcť vysvetliť, prečo sa pacientovi deje to, čo sa mu deje. A hlavne to, ako by to mohol zmeniť.

Nutrigenomika nám jednoducho pomáha dať nášmu snaženiu ten správny smer. Či už sa jedná o cvičenie, jedlo alebo zdravie, všetko je od začiatku ovplyvnené okrem pevnej vôle a životného štýlu tiež genetickou predispozíciou. A s ňou nám môže súčasná medicína pomôcť. Nezabúdajte však svojmu telu načúvať aj bez vyšetrenia. Samo si dokáže povedať, čo potrebuje. Pretože riadiť sa svojím prirodzeným inštinktom nie je občas vôbec na škodu!

• Fotky: 1, 2