Datle – sladký zázrak plný zdravia

1. Odkiaľ datle pochádzajú a ako sa pestujú?
2. Aké živiny datle obsahujú?
3. 5 dôvodov, prečo jesť datle
4. Ako datle využiť v kuchyni?

Datle sú považované za vôbec najstaršie ľuďmi pestované ovocie. Podľa fosílnych nálezov prekvitali datľové palmy, na ktorých toto exotické ovocie rastie, na našej planéte už v dobe pred 50 miliónmi rokov. Zmienky o datliach nájdeme v Koráne aj v Biblii. Po celú svoju dlhú históriu v ľudskom jedálničku boli datle pre ľudstvo zásobárňou energie aj bohatým zdrojom zdraviu prospešných látok. Ohľadom území prvého výskytu datľových paliem nepanuje medzi odborníkmi zhoda. S najväčšou pravdepodobnosťou mohli pôvodne rásť v púštnych oázach severnej Afriky, okolo Perzského zálivu či v Mezopotámii.

Dnes sa na datľových palmách (datľovníkoch) pestuje vyše 200 rôznych odrôd datlí. Najčastejšie sa jedná o odrody Medjool, Barhi, Deglet Noor, Mazafati, Sayer či Thoory. Jednotlivé druhy sa medzi sebou značne líšia. Vyznačujú sa svojou špecifickou veľkosťou, tvarom, farbou aj chuťou.

Pre všetky odrody ale platí, že sa pestujú v teplých a suchých oblastiach trópov a subtrópov. Datľovníkom sa darí hlavne v arabských krajinách, kde patria ich plody k základným potravinám už po tisíce rokov. Datle sa tu jedia čerstvé, sušené aj polosušené a používajú sa aj ako nepostrádateľná zložka mnohých tradičných sladkých pokrmov, dezertov či nápojov. Medzi najväčších producentov datlí patrí Egypt, Saudská Arábie, Irán, Alžírsko, Irak a Pakistan. Chcete vedieť o pestovaní datlí viac?

Datľové palmy dosahujú výšky 15–25 metrov. Môže sa jednať o jeden samostatný kmeň, alebo o zhluk viacerých kmeňov so spoločnými koreňmi. Plody rastú vo veľkých strapcoch, ktoré visia spoločne s dlhými listami z vrcholku palmy. Podľa odrody produkuje jedna datľová palma 70–140 kg plodov ročne.

Zber prebieha ručne, a hoci čerstvo zozbierané datle pripomínajú veľkú scvrknuté hrozienka, vnútri si stále uchovávajú vlhkosť. Botanicky sa datle radia ku kôstkoviciam – to preto, že v ich jadre sa nachádza kôstka. Väčšinou máva podlhovastý tvar a je obalená sladkou a výživnou dužinou. V obchodoch aj na našom e-shope ale narazíte aj na vykôstkované datle.

Každý, kto niekedy ochutnal datle, si zaiste vybaví ich typickú sladkú chuť. A nie je sa čomu diviť – zo zhruba 70 % sú datle tvorené sacharidmi. Ak vás zaujíma pomer glukózy a fruktózy, je to takmer pól na pól. Datle tak patria medzi vôbec najsladšie druhy ovocia. Bielkoviny v nich ale budete hľadať len ťažko a tuku obsahujú tiež minimum.

V našich končinách sa datľovníky nepestujú, a tak sa čerstvé datle na pultoch obchodov až na jednu výnimku veľmi neobjavujú. Najčastejšie sa u nás môžeme stretnúť so sušenými datľami, pre ktoré je okrem nízkeho podielu vody typická tiež vysoká energetická hodnota. Spomínanou výnimkou sú datle odrody Medjool, ktoré síce na prvý pohľad vyzerajú ako sušené plody, ale v skutočnosti si procesom sušenia nikdy neprešli! Ste prekvapení?

Po zbere sa totiž naopak mrazia! Prídu tak o časť tekutín, takže chápeme, že na prvý pohľad naozaj vyzerajú ako sušené. Pozor na to, až sa do týchto najväčších a najlahodnejších datlí budete chcieť zahryznúť! Dužina je síce krásne vláčna, vnútri sa ale skrýva tvrdá kôstka.

Sušené datle sú skvelým zdrojom vlákniny. Hoci je táto zložka stravy nestráviteľná a telo z nej nezískava žiadnu energiu, je pre zdravé fungovanie organizmu nenahraditeľná. Vláknina pomáha zvyšovať objem stravy, a tým vyvoláva pocit nasýtenia. Zároveň však nezvyšuje energetický príjem.

Datle sú bohaté tiež na vitamíny skupiny B, ktoré sa podieľajú na správnom fungovaní metabolizmu, podporujú sústredenosť a bojujú proti stresu. Najviac zastúpeným minerálom v datliach je draslík, ktorý hrá kľúčovú úlohu v správnom fungovaní svalov, nervového systému a srdcovej činnosti. Z minerálov obsahujú datle tiež vápnik, fosfor a horčík. Vďaka vysokému podielu železa sú sušené datle odborníkmi doporučované pri únave a slabosti spôsobenej chudokrvnosťou.

Podľa vedeckých výskumov sú datle v rámci sušeného ovocia jedným z najbohatších zdrojov antioxidantov. Tieto látky plnia v organizme rad dôležitých funkcií. Ľudské telo si ich však nevie samo vytvárať, a tak je nutné ich v dostatočnom množstve prijímať stravou. A čo spolu s antioxidantmi získate? Majú protizápalové účinky, regulujú činnosť enzýmov a podporujú správne fungovanie pečene.

Datle sú typické pre ich obsah sacharidov. A kde sú sacharidy, je aj energia! Ak si teda strážite príjem sacharidov, mali by ste ich do jedálnička zaraďovať v obmedzenom množstve. Táto vlastnosť však robí z datlí na druhej strane perfektný zdroj energie pri športe. Navyše súčasne dodáte svalom poctivú dávku minerálov.

Ako skvelá zdravá desiata na tréning aj na túru poslúži napríklad naša malinová raw tyčinka so základom z datlí. Je nielen lahodná a zdravá, ale aj šikovne tenučká, aby sa zmestila do vášho vrecka alebo cyklistického dresu.

Blíži sa skúškové, písomky alebo prezentácie v práci? Ak sa toho potrebujete veľa naučiť alebo sa potrebujete dlhodobo koncentrovať, sú pre vás ideálnou desiatou práve datle.

Pod vrásčitou šupkou datlí sa totiž ukrývajú vitamíny skupiny B (najmä B5), ktoré podporujú sústredenie, znižujú stres a prispievajú k duševnej pohode. Pred ďalšou dlhou študijnou nocou tak nabudúce vyzobte zopár datlí. Vaša koncentrácia vyletí do nebeských výšin a svojmu mozgu zaistíte dlhotrvajúci prísun energie na zapamätanie kvánt nových informácií.

Máte plnú hlavu starostí, ste v strese a zle sa vám zaspáva? Potom by ste do svojho jedálnička mali zaradiť datle, pretože obsahujú aminokyselinu tryptofán. Táto látka pomáha telu regulovať hladinu hormónu serotonín, ktorý sa po zotmení mení na melatonín. A melatonín je práve ten kúzelník, ktorý nám pomáha zaspať.

Pravidelná konzumácia datlí vám môže pomôcť upraviť tzv. cirkadiánny rytmus, teda biologický rytmus tela tak, aby sa vám každý večer ľahko a rýchlo zaspávalo. Datle pritom môžete konzumovať kedykoľvek počas dňa. Čo tak obohatiť desiatu o pár kúskov našich raw valčekov s datľovým základom?

Čerstvé datle sa v našich končinách síce nedajú tak ľahko zohnať, ale v arabských krajinách sa odpradávna používajú na upokojenie podráždeného žalúdka. Čaj z čerstvých datlí patrí v Turecku k zaručeným a osvedčeným receptom na žalúdočné kŕče. Nezrelé plody pomáhajú pri hnačkách. Zrelé a sušené datle s vysokým podielom vlákniny pomáhajú zase pri zápche.

Je vedecky preukázané, že vláknina nielenže navodzuje pocit sýtosti, ale zlepšuje aj proces trávenia a viaže na seba odpadové a toxické látky, ktoré v stolici odvádza z tela von. Na univerzite v Readingu prebehol výskum na 22 osobách, ktoré po dobu troch týždňov konzumovali 7 datlí denne. Podľa výsledkov došlo u účastníkov štúdie za týchto 21 dní k významnému nárastu pohybov čriev a častejšiemu vyprázdňovaniu.

Ak teda chcete mať v bruchu pohodičku, zjedzte za deň pár sušených datlí Deglet. Zaručujeme, že pre svoju delikátnu sladkosť s orechovým nádychom sa hodia na maškrtenie „len tak“ a dodajú šmrnc aj vašim obľúbeným dezertom.

V máloktorom prírodnom sladidle nájdete toľko zdraviu prospešných látok. Aj preto sú datle jednou zo základných surovín pri príprave raw dezertov, tyčiniek a ďalších dobrôt. Okrem toho, že pokrm osladia, fungujú datle vďaka svojej konzistencii zároveň ako skvelé spojivo ďalších ingrediencií.

Ak ste teda zástancami poctivého domáceho jedla, vyskúšajte v kuchyni datľovú pastu. Ľahko z nej vykúzlite napríklad korpus na zdravú tortu, domáce raw guličky či proteínové tyčinky. Datľový sirup zase dokonale ochutí vašu rannú ovsenú kašu a také datle naplnené arašidovým maslom sú dokonalou pochúťkou pre všetkých zapálených športovcov!

Tak ktoré datle od nás máte najradšej? Sayer, Deglet alebo Medjool? Ak sa vám počas ciest za exotikou naskytne príležitosť ochutnať aj iné druhy, určite to využite. Je možné, že okúsite datle, ktoré v našich končinách nie sú vôbec k dostaniu. Nezabudnite nám potom dať vedieť, ako vám chutilo a ktoré odrody ešte zaradiť do ponuky!