🎉 Oslava 10 rokov už len do nedele. Chrumkajte párty dobroty s 10% ZĽAVOU! 🎈

Košík

(0)
Zavrieť

V košíku nemáte žiadny tovar.

10+1 zaujímavosť o pistáciách: zelené zlato medzi orechmi

17. 3. | 1956× prečítané | 7 minút čítania


Nielen Valentín je dôležitým februárovým sviatkom. Druhý mesiac v roku oslavujú svoj sviatok aj pistácie – 26. februára je medzinárodný deň pistácií. Nemusíte si ich dopriať len vtedy, my vieme, že na pistáciách si radi pochutíte po celý rok! Ako pistácie použiť v kuchyni a prečo sú skvelé na zahnanie hladu, už z našich článkov viete, teraz sa poďme o pistáciách dozvedieť zaujímavé fakty. Odkiaľ vlastne pochádzajú, prečo sa niekedy usmievajú a niekedy zase červenajú?

Zdieľať



10+1 zaujímavosť o pistáciách: zelené zlato medzi orechmi

V článku sa dozviete zaujímavé informácie o tom, že…

1. Prastaré dámy z Blízkeho východu

V histórii sa pistáciam hovorilo zelené mandle. Podobne ako mandle sú totiž prastarou rastlinou, ktorú poznali a využívali už dávne kultúry. A s mandľami majú spoločné ešte niečo: sú to jediné druhy orechov, ktoré sú spomenuté v Biblii

Pistácie boli údajne jednou z potravín, ktoré si Adam priniesol so sebou na Zemi zo záhrady Eden. A aby nezostalo iba pri dohadoch, naservírujeme vám aj fakty! Archeológovia našli v Iraku pozostatky pistácií už z roku 6750 pred n. l., čo znamená, že môžu mať pokojne viac ako 9000 rokov!

Pochádzajú z oblasti Sýrie a Iránu, odkiaľ sa rozšírili do celého sveta. Aj slávny grécky lekár Dioskurides, ktorý žil v 1. storočí nášho letopočtu, popisoval pistácie ako chutné jadrá mandľovej chuti, ktoré sú výborné na chrumkanie a tiež na získanie znamenitého oleja.

pistáciové  maslo
A nielen to – také pistáciové maslo je pastva pre oči aj pre pusu!

2. Trópy na pestovanie nie sú potrebné

Pistácii vyhovuje púštna až polopúštna klíma a je prekvapivo mrazuvzdorná. V skutočnosti dokonca potrebuje, aby v období jej vegetačného pokoja teploty klesli pod nulu. Pestovatelia si tiež musia dať pozor, aby v sadoch boli ako samčie, tak samičie rastliny, inak by pistácie neplodili. Na prvé pistácie sa môžu pestovatelia tešiť po 5-8 rokoch od vysadenia a najväčšej produkcie dosahujú stromy až po 20 rokoch života. Dožiť sa môžu aj 300 rokov! 

Akonáhle pistácie na strome začervenajú, je to signál, že sú zrelé a pestovatelia ich môžu striasť zo stromu. Špeciálne stroje dokážu očesať až 60 stromov za hodinu! Čím sú semená vo vnútri zelenšie, tým sú pistácie kvalitnejšie. O tom, ako pistácie rastú, ako sa zberajú a spracovávajú sme napísali článok.

pistácie strom
Videli ste niekedy kvitnúť pistáciu? Tak to vyzerá!

3. Nie vždy je krajina pôvodu aj najväčším producentom

Aj keď zelené zlato pochádza pôvodne z okolia Iránu, prvenstvom sa chváliť nemôže. O druhé až tretie miesto v objeme produkcie sa väčšinou delí s Tureckom. Pistácie sa najviac pestujú v Amerike – tá pokrýva polovicu z celého množstva vyprodukovaných pistácií. 

A ako sa pistácie do Ameriky vôbec dostali? Kalifornia sa s pistáciami prvýkrát stretla v roku 1854, kedy ich Charles Mason, distribútor semien pre experimentálnu výsadbu, priviezol. V roku 1875 bolo vysadených niekoľko malých pistácií dovezených z Francúzska a na začiatku 20. storočia sa Kalifornia stala domovom prvého (vtedy ešte experimentálneho) pistáciového sadu. To je cesta, čo?

pestovanie pistácií
Najväčším producentom pistácií je USA.

Najväčšia časť produkcie pistácií z Ameriky putuje na trh do Číny. V roku 2019 sa na svete vyprodukovalo vyše 655 tisíc ton pistácií a na rozdiel od väčšiny iných orechov produkcia pistácií kontinuálne nerastie. Stromy rečíka pistáciového totiž plodia v dvojročných cykloch – jeden rok sa môžu pestovatelia tešiť na veľkú úrodu, druhý rok je pistácií málo. V našom sklade ich našťastie nájdete vždy:

4. Skrytá identita

Ďalšia z radu surovín, ktoré bežne nazývame ako orechy, ale pritom to správne orechy nie sú. Pistácie sú v skutočnosti zrelé semená. Tieto semienka sa ukrývajú v malých plodoch. Po odkvitnutí sú to malé zelené kvapôčky, ktoré postupne zrejú až do červenej farby. Rastú na strome v trsoch a z jedného stromu pistácie zožnú pestovatelia až 20 kilogramov pistácií. 

Strom pistácie
Pistácie sú vlastne semená stromu rečík pistáciový.

5. S úsmevom je život krajší

Existuje rozšírený mýtus, že škrupiny pistácie sa otvárajú až pri pražení. Nie je to tak. V skutočnosti sa pomaly otvárajú v šupke počas dozrievania už na strome. Napadlo vás niekedy, že sa na nás vlastne smejú? Ak nie, odteraz budete mať život s pistáciami oveľa krajší. Prasklina v škrupine pripomína úsmev. To, čomu hovoríme pistácie, je tak v Iráne známe ako „usmievavý orech“ a v Číne dokonca „šťastný orech“. To nebude náhoda, nemyslíte?

6. Rozbúši vám srdce

Pistácie sú tvorené takmer z polovice tukmi, obsahujú málo sacharidov, ale zato veľké množstvo bielkovín. V 100 gramoch pistácií je celých 20 gramov bielkovín! Tieto zelené zázraky sú tiež plné vitamínov a ďalších prospešných látok. Sú bohaté predovšetkým na železo, meď a draslík. Tak napríklad 28 gramov pistácií obsahuje viac draslíka ako polovica banánu!

Ďalej obsahujú aj významné množstvo selénu a horčíka. Pomáhajú redukovať „zlý“ cholesterol a znižovať krvný tlak. Celkovo prispievajú k zdraviu srdca a k zníženiu rizika srdcových ochorení. Samozrejme, že dôvodov, prečo pridať pistácie do jedálnička, je mnoho – čítajte!

Napríklad taká pistáciová zmrzlina rozžiari aj ten najhorší deň!

7. Samovznietenie nie je len báchorka

Pokiaľ je v jednom kontajneri prepravovaných príliš veľa pistácií, môže dôjsť k ich samovoľnému zahriatiu a vznieteniu. Že už ste to niekedy počuli? To je však len polovica pravdy. Najviac zápalné časti sú práve suché dužinaté šupky zozbieraných pistácií. Pokiaľ sa takto neopracované pistácie zahrejú, môže dôjsť ku najhoršiemu – oheň. Šupka na povrchu totiž prijíma kyslík a vylučuje oxid uhličitý. Tento proces uvoľňuje veľké množstvo tepla a toto teplo narastá a narastá, a pri nevhodnom skladovaní potom môže dôjsť k vznieteniu. 

Pistácie navyše obsahujú tuky a tvrdú škrupinu, ktoré tomu nepridajú. Na druhej strane sa ale pistácie väčšinou prevážajú bez pôvodne dužnatého obalu a riziko horľavosti je teda minimálne. A asi nemusíme upozorňovať na to, že keď už, preprava takých pistácií musí spĺňať náročné normy. Pokiaľ si ale pistácie nesiete domov v balíčku zo Světa plodů, nemáte sa čoho báť – bude sa konať iba explózia chutí!

zber pistácií
Z neopracovanými pistáciami by sa malo zaobchádzať v rukavičkách.

8. Pistáciový princíp

Možno vám nelúpané pistácie pomôžu do plaviek! Ako to? Pistáciový princíp si zakladá na tom, že váš kalorický príjem večerného maškrtenia bude nižší, pokiaľ budete jesť nelúpané pistácie. Nielen že to zaberie viac času (a teda spomalí bezmyšlienkovité jedenie), keď pred sebou navyše uvidíte prázdne pistáciové škrupiny, bude sa vám ľahko kontrolovať, koľko ste ich zjedli.

Predbežné štúdie naznačujú, že ľudia, ktorí jedia pistácie v škrupine – a nechávajú si škrupiny na očiach – konzumujú menej orechov ako tí, ktorí ich jedia vopred vylúpané. Chcete čísla? Ľudia, ktorí si potom ešte nechali pistáciové škrupiny na stole, znížili príjem kalórií o 18 % v porovnaní s účastníkmi, ktorí škrupiny ihneď po konzumácii vyhadzovali preč. Všetkého veľa škodí a vďaka škrupinám budete mať vyhrané

pistáciový princip
Maškrtíte radi pistácie, ale strážite si figúru? Stavte na pistáciový princíp!

Navyše budete skôr plní vďaka bielkovinám a vláknine. Lúpanie pistácií a pomalé jedenie môže poslúžiť aj ako prvý krok k mindful eating – tzv. vedomému jedeniu. Že neviete, čo to je? Vďaka tomuto prístupu si užijete svoje jedlo ešte viac! Prečítajte si, ako na to.

9. Kráľovský orech

Nie jeden velikán bol pistáciovým gurmánom. A tiež niet pochýb, že každý sa cíti ako kráľ pri jedení našich pistácií. Medzi oddaných milovníkov pistácií patrila aj Kráľovná zo Sáby. V skutočnosti požadovala, aby pre ňu bola vyčlenená úroda pistácií v celom regióne. To je závislosť, čo? Legenda hovorí, že kráľovná zo Sáby nariadila, aby boli pistácie výlučne kráľovské jedlo. A zašla tak ďaleko, že zakázala prostým ľuďom pestovať orechy pre osobnú spotrebu.

Nabuchodonozor, staroveký babylonský kráľ, si tiež nechal vo svojich povestných visutých záhradách zasadiť pistácie, aby ich mal na blízku. Už v prvom storočí nášho letopočtu si ich Cisár Vitellius zase priniesol až do Ríma. No a Apicius, rímska verzia kuchárky Zdeňka Pohlreicha, spomína pistácie aj v tradičných receptoch tej doby! 

10. Niekedy si treba príbeh prifarbiť

Všetko to začalo červenou. Historici sa ale nevedia zhodnúť, či sa začali pistácie farbiť na červeno, aby sa jeden obchodník odlíšil od ostatných, alebo aby predajcovia zakryli nedokonalosti orecha a pistácie boli na oko príťažlivejšie. Okrem červenej ich môžete nájsť ešte v ružovej či zelenej farbe. Na zafarbenie používajú väčšinou prírodné farbivá, ktoré neovplyvnia chuť. Tento trend sa ale pomaly vytráca a ľudia začali preferovať pistácie v ich najprirodzenejšej podobe – béžová škrupina s krásne zeleným prekvapením vo vnútri.

Naše pistácie prifarbovať nepotrebujú. Ohromia vás aj úplne nahé!

11. Pistácie prevetrajú vašu peňaženku

Je všeobecne známe, že pistácie sú jedny z najdrahších orechov. Čo ste ale možno nevedeli je, že za niektoré špecifické odrody si priplatíte dvojnásobok! Napríklad také pistácie odrody Bronte zo Sicílie sú dokonca strážené policajtmi. Kvôli vysokej cene týchto unikátnych orechov sú v období zberu dokonca terčom zlodejov. Štát teda zakročil a v období zberu pomáha miestnym farmárom pod Etnou toto sicílske zelené zlato ochrániť.


Tak – a teraz môžete nové poznatky využiť v praxi a počas toho, čo u vás návšteva bude maškrtiť pistácie, im môžete oznámiť nejaké extra zaujímavosti! A ak práve nemáte chuť sa predvádzať informáciami, stačí, keď im ponúknete naše pistácie v čokouhlí alebo kajenskom korení – zostanú bez slov tak ako tak! A nakoniec, nezabudnite si k telke vziať tie nelúpané a vďaka pistáciovému princípu predísť spráskaniu celého balíčka.

Čítajte tiež

Páči sa Vám článok

Prihláste sa k odberu a dostávajte ďalšie zaujímavé články do e-mailu každý týždeň

Odoberať

Kam ďalej?

zavrieť

Prihlásenie pomocou e-mailu

Zabudli ste heslo?