Zaujímavosti o mangu: farebnáná exotika aj symbol lásky

1. Mangovník pochádza z oblasti Himaláje.
2. Je príbuzný s kešu a pistáciami.
3. Zber manga musí prebiehať veľmi opatrne.
4. India je najväčším producentom manga na svete.
5. Existuje aj fialové mango.
6. Najdrahšie mango na svete sa pestuje v Japonsku.
7. Mangovníky sú ohrozené rúbaním pralesov.
8. Mango je nabité antioxidantmi a vitamínom C.
9. Je považované za kultúrny poklad Ázie.
10. Skvele sa hodí k pálivým jedlám.

Mangovník pochádza z oblasti Himalájí odkiaľ sa postupne rozšíril najprv do Barmy, Malajzie a Číny a postupne jeho sladké plody uchvátili celý svet. Dnes je jeho najväčším producentom India, ale pestuje sa aj v iných tropických krajinách (napríklad v Thajsku, Indonézii, na Filipínach a v Brazílii).

Toto ovocie malo svoje čestné miesto v dávnych kultúrach. Zmienky o ňom sú už v písomných pamiatkach písaných ovédskym sanskritm. Keby ste niekedy nejakú čítali, hľadajte slovo आम्रम् (āmra). Príbehy, v ktorých sa objavujú veľké mangové háje, poznáme už z čias Budhu. Jeden údajne dostal, aby v ňom našiel večný pokoj.

Mangovník je mohutný, až 12 metrov vysoký strom, ktorý vo vhodných podmienkach rastie aj sto rokov! Mladé listy sú bronzovo-červené, niekedy dokonca až fialové a až postupne sa farbia do zelena. Strom začína plodiť zhruba po štyroch rokoch a po desiatich rokoch z neho pestovatelia zoberú aj 200 až 400 plodov. Čím je strom starší, tým viac plodí.

Asi by ste to nepovedali, ale mangovník sa botanicky radí do čeľade obličkovcovité. Že je vám to povedomé? No jasné, všetci, ktorí čítali náš článok, vedia, že na obličkovci západnom rastú naše milované kešu oriešky. A do rovnakej čeľade patrí aj pistacia pravá – strom plodiaci pistácie! Mangu trvá na strome asi 4 mesiace, než je pripravené na zber.

Opatrne musí prebiehať okrem pestovania aj samotný zber. Mangá sa kvôli mäkkej šupke väčšinou zbierajú ručne. Odtrhnú sa zo stromu spolu so stopkou. Tá sa potom musí opatrne odlomiť. Miazga v nej totiž obsahuje pomerne silné kyseliny, ktoré môžu rozleptať pokožku. Zber sa tak robí v rukaviciach a mangá, ktoré sú zasiahnuté vytekajúcou miazgou, sa ešte pred vyvezením zo sadu oplachujú. Miazga by totiž mohla poškodiť aj šupku plodu, ktorá by potom bola náchylnejšia k plesniam, hnilobe a napadnutiu škodcami.

Keď sa mangá zberajú, väčšinou ešte nie sú zrelé na konzumáciu. Mango potom totiž putuje do celého sveta a úplne dozreté by transport nevydržalo. To našťastie nehrozí u nášho sušeného manga! Nechali ho plne dozrieť na slniečku a potom ho rovno v Thajsku usušili, aby ste si mohli vychutnať perfektne sladkú chuť. Bez kompromisov!

Mango je jedným z najvýznamnejších druhov tropického ovocia. Jeho produkcia celosvetovo každým rokom výrazne rastie – za posledných 10 rokov to bolo cca o 60 %. Na​​​​​​​ svetovom trhu sa mango radí zároveň s guavou a mangostánou do jednej skupiny.

V roku 2019 sa na svete vypestovalo 55,8 milióna ton tohto exotického ovocia. Polovičný podiel na tom mala India, ale tá zásobuje predovšetkým vlastný trh. Najväčším svetovým exportérom je Thajsko, ktoré síce z celosvetovej produkcie zaberá necelé 3 %, ale spolu s Mexikom má 20 % podiel na svetovom exporte. Väčšina manga z Thajska končí na trhu v Číne.

Rovnako ako iných druhov ovocia je aj mangovníkov nespočet. Odrôd botanici napočítali a vyšľachtili už stovky, niektoré zdroje uvádzajú aj tisíc rôznych variánt! Isté ale je, že komerčne sa pestujú len desiatky z nich. Líšia sa farbou, veľkosťou plodov, tvarom, trvanlivosťou, ale aj arómou a sladkosťou. Niektoré mangá sú dokonca zrelé, aj keď majú stále zelenú šupku!

Z obchodov väčšinou poznáme mango ako veľké žltozelené plody, ktoré sa sem tam sfarbia do oranžova. Vedeli ste ale, že mangá môžu mať aj inej farby? Existujú aj odrody, ktoré plodia čisto žlté, fialové, hnedé alebo dokonca červené mangá. A zaujímavé sú aj ich názvy – na Floride sa pestujú odrody, ktorým sa hovorí „ice cream“ (zmrzlina), svetlo červené „ruby mango“, alebo „sunset“ (západ slnka). Na Haiti majú „Madame Francis“ a rôzne po svete sa pestuje fialkastá odroda s názvom „Tommy Atkins“.

Myiazaki mango, alebo inak Taiyo no Tamago (v preklade „vajcia zo slnka“) je odroda pestovaná v Japonsku. Plody majú žiarivo oranžovú až červenú farbu. Na povrchu má jemné žlté bodky a tieto mangá sú najdrahšou odrodou na trhu. Prečo?

Pri pestovaní sa okolo každého plodu umiestni sieťka. Do nej mango spadne, až keď je plne dozreté. To zaručí nevídanú sladkosť plodu. Pri pestovaní starostlivo strážia, či má k dozrievaniu dostatok slnka. Jedno také mango stojí v prepočte aj cez 80 Eur a väčšinou sa dáva ako darček. Poteší ako pozornosť pre novomanželov alebo k významnému jubileu.

Mangovníky rastú v tropických oblastiach, potrebujú totiž teplo a vysokú vzdušnú vlhkosť. Pôvodne pochádzajú z dažďových lesov, a tak je veľa jeho odrôd kvôli výrubu vo voľnej prírode na zoznamu ohrozených druhov.

Trebárs takzvané Kalimantan mangá z Barmy – vyzerajú síce trošku nevábne, majú hnedastú až fialovú farbu, vo vnútri sa však skrýva krásne sladká oranžová dužina. Táto odroda je ale veľmi vzácna, pôvodne pochádza z dažďových pralesov na Borneu a dnes je voľnej prírode považovaná za vyhynutú.

Mango je nielen sladké, ale obsahuje aj toľko potrebné vitamíny a minerály. Je skvelou zásobárňou vitamínu C. 200 g čerstvého manga obsahuje odporúčanú dennú dávku vitamínu C! Toto exotické ovocie obsahuje tiež betakarotén a vitamín A.

Nemenej dôležitý je obsah polyfenolov – najmä mangiferínu. Ten je významným antioxidantom, chráni naše bunky pred oxidačným stresom a radom degeneratívnych ochorení.

autorka: @tereza_bokrova 

Mango hrá obzvlášť v ázijských kultúrach dôležitú úlohu a mnoho národov si ho takmer privlastňuje. Mangovník v roku 2010 vyhlásila vláda Bangladéša za národným strom. Za národný poklad ho však považujú v Pakistane, na Filipínach a nikoho asi neprekvapí, že aj v Indii, kde sa pestuje od nepamäti, ho považujú za národné ovocie.

V  európskych kultúrach taký význam nemá, mangovník sa totiž do Európy dostal až na prelome 15. a 16. storočia. Mangovník je tiež považovaný za symbol lásky a plodnosti. Jeho listy slúžia pri svadbách ako záruka, že sa v manželstve narodí veľa detí.

Pre svoju sladkosť je mango obľúbené aj v kuchyni. A to najmä v tej ázijskej. Skvele totiž dopĺňa ostré chute. Nezrelé mango sa dokonca suší a melie na prášok zvaný amchoor. Ten sa potom spoločne s kurkumou pridáva ako korenie do omáčok alebo polievok, chutí sviežo citrusovo a dodáva jedlu kyselkavé tóny.

Do mangového čatní z čerstvého zrelého manga sa pridáva obvykle zázvor, hrozienka, korenie a štipka chilli. V indickej kuchyni sa dáva k pečenému alebo grilovanému mäsu a na čerstvom mangu si dokonca pochutnáte aj v niektorých druhoch v sushi! Ako ho máte najradšej vy – sušené, lyofilizované, pomleté ​​na prach, alebo ako praktickú tyčinku? My sa stále nejak nemôžeme rozhodnúť.