Mozzarella lyofilizovaná kocky

Mozzarella si vďaka svojim vlastnostiam získala obľubu po celom svete. Svoju typickú jemnú smotanovú chuť si zachovala aj naša mrazom sušená varianta. Nakrájaná na drobné kúsky vám skvele padne do každého šalátu, ktorému pridá príjemný chrumkavý element. Dokonale sa vyníma aj ako ozdoba jedál a jednohubiek. Oproti čerstvej mozzarelle vám vydrží roky, skladuje sa pri izbovej teplote, takže sa z nej stáva praktická spoločníčka na každý výlet aj stálica vo vašej špajze!

1. Dlhšia doba zrenia ovplyvňuje konzistenciu a chuť – je mäkká a výrazná.
2. Mozzarella sa pôvodne vyrábala iba z byvolieho mlieka.
3. S obsahom 40 % mliečneho tuku ju radíme medzi nízkotučné syry.
4. Oproti iným syrom obsahuje menej soli, sodíka či fosforu, a naopak vyššie množstvo vápnika.
5. Preto je vhodná aj pri ťažkostiach s obličkami, pečeňou alebo vyšším krvným tlakom.

„Prečo som sa rozhodol zaradiť tak netradičnú surovinu? Čerstvá mozzarella nevydrží zmeny teplôt, rýchlo sa kazí a odporúča sa zjesť približne do 20 dní od výroby. Lyofilizácia z nej urobí trvanlivejšiu surovinu, ktorú si môžete vziať aj na túru a dať si ju na večeru pod širákom. Je tak dostupná kedykoľvek a kdekoľvek! Tučné suroviny, ako napríklad syry, sa sušia mrazením pomerne zle. Tuk sa nedá úplne vysušiť a pri zlom spracovaní môže byť produkt gumový a žuvací. Naše syry sú ale vysušené úplne precízne, a vďaka tomu je mozzarella chrumkavá, vydrží podstatne dlhšie ako tá čerstvá, a navyše si zachovala svoju špecifickú vôňu i chuť.“

Výroba každého syra sa ľahko líši, či už v druhu mlieka, odlišnými teplotami pri varení a zretí alebo v samotnej dĺžke výroby. Väčšina krokov je ale rovnakých, či veľmi podobných. Začína sa pasterizáciou mlieka, potom sa pridávajú mliekarenské kultúry a syridlá (prípadne kyselina mliečna), ktoré spôsobujú zrážanie mlieka. Následne sa vytvorí tuhá syrenina a tekutá srvátka. Všetko sa zamieša, aby sa veľké kúsky syreniny rozdrobili na malé hrudky. Zvýšením teploty sa zo syroviny extrahuje ešte viac srvátky, čo spôsobuje jej hutnejšiu štruktúru. Syrenina sa následne scedí, formuje a necháva sa oschnúť. Potom je syr pripravený na zrenie, ktorého dĺžka sa líši v závislosti na druhu.