Špenát lyofilizovaný prášok

Prírodný špenát bol mrazom sušený ihneď po zbere a potom rozomletý na jemný prášok. Krásna zelená farba vynikne v rade pokrmov, napríklad v polievkach, omáčkach, šalátoch alebo v smoothie. Nebojte sa ho použiť ale aj v tortách, či pečive. Navyše vám dodá množstvo živín. Za zmienku rozhodne stojí napríklad luteín, ktorý má pozitívne účinky na náš zrak. A pretože je špenát lyofilizovaný, zachoval si svoju sladkastú chuť, sýtu farbu i všetky živiny.

1. Že špenát obsahuje veľké množstvo železa je mýtus.
2. V tehotenstve podporuje správny rast a vývin plodu.
3. Prášok je taktiež ideálnym prírodným farbivom.
4. Obsahuje kyselinu listovú a biotín.
5. Skladujte pri izbovej teplote bez prístupu vzduchu a slnečného žiarenia.

„Mrazom sušené suroviny vnímam ako budúcnosť potravín. Sú chuťovo ako čerstvé, dajú sa čiastočne rehydratovať do pôvodnej podoby, zachovávajú si nutričné ​​hodnoty a v neposlednom rade sú mnohonásobne skladnejšie a trvácnejšie ako v čerstvej podobe. Pri dobrom skladovaní vydržia aj roky, kdežto čerstvé ovocie a zelenina bez aditív plesnivejú a kazia sa už po pár dňoch. Nezáleží tak na sezóne, lyofilizované suroviny môžem mať celý rok v rovnakej kvalite.“

Lyofilizácia, alebo inak sušenie mrazom, je metóda založená na sublimácii zamrznutej vody za nízkej teploty a tlaku. Práve v takých kontrolovaných podmienkach prestupuje voda z pevného skupenstva (ľadu) priamo do plynného (para), bez toho, aby došlo k premene na kvapalnú fázu (voda). Preto sa suroviny hlboko mrazia medzi teplotami -55 až -100 °C. Ak by nebol použitý nízky tlak, tak by mohlo dôjsť presne k tomu, čo sa deje, ak by sa suroviny varili pri 100 °C. Surovina by sa spálila a výsledný produkt by bol pripálenina.

Lyofilizácia alebo sušenie mrazom je metóda založená na sublimácii zmrznutej vody pri nízkej teplote a tlaku. Práve v takých kontrolovaných podmienkach prestupuje voda z pevného skupenstva (ľadu) priamo do plynného (para) bez toho, aby došlo k premene na fázu kvapalnú (voda). Preto sa suroviny hlboko mrazia pri teplotách −55 až −100 °C a pri tlaku o niekoľko stoviek pascalov nižším, než je ten normálny – atmosférický. Keby sme pri sušení nezaistili dostatočne nízky tlak, dopadlo by to rovnako, ako by sme suroviny varili pri 100 °C – výsledný produkt by sa pripálil a stratil všetky vlastnosti, vďaka ktorým je tak jedinečný.