Čo sa v článku dozviete?
- Ako sa o para orechoch dozvedel svet
- Prečo majú toľko pomenovaní
- Že stromy se dožívajú viac ako 500 rokov
- Kto sa stará o opeľovanie
- Akú vôňu majú kvety
- Že para orechy zrejú viac ako jeden rok
- Ako je na tom celosvetová produkcia orechov
- Prečo vlastne para orechy nie sú orechy
- Na čo si pri konzumácií para dať pozor
- K čomu sa používa drevo juvie ztepilej
1. Para orechy sa jedia už bezmála desať tisíc rokov. Ako sa o nich dozvedel svet?
Para orechy (alebo tiež „Brazílske“ orechy) jedia domorodý obyvatelia prinajmenšom od obdobia vrchného paleolitu, teda už asi 11 000 rokov. Prvé zmienky o brazílskych orechoch zo Západu však pochádzajú z roku 1569, z doby, keď španielsky a portugalsky objavitelia prechádzali Južnou Amerikou, bojovali, zabíjali a podmaňovali si domorodé obyvateľstvo.

Malé historické okienko
Jeden z týchto objaviteľov, španielsky conquistador Juan Álvarez Maldonado, sa pri prieskume oblasti rieky Madre de Dios v Peru s para orechmi „zoznámil“ a okamžite nariadil nazbierať tisíce plodov pre svojich hladných vojakov.
A to bol v podstate jediný svetlý moment výpravy Maldonada a jeho vojakov – ich člny sa potom totiž pri plavbe po rozvodnenej rieke prevrátili a došlo k niekoľkým krvavým bitkám (s konkurenciou aj domorodcami), pri ktorých väčšina posádky zahynula. Maldonado sa len ťažko dostal späť do civilizácie živý. Niet teda divu, že sa tieto orechy viac rozšírili až potom, čo Španieli a Portugalci lepšie prenikli do tunajších džunglí.
Napodiv to však boli holandský obchodníci, ktorí para orechy na začiatku 16. storočia prvýkrát priviezli na starý kontinent, hoci trvalo ešte zhruba sto rokov, než sa stali srdcovou záležitosťou Európanov.
Do Ameriky sa para orechy dostali na začiatku 19. storočia a rovnako ako v Európe aj tu nejaký ten piatok trvalo, kým dosiahli popularitu.

2. Brazílsky orech, para, nuez boliviana, castanha-do-para: Prečo majú para orechy toľko mien?
Tento orech má celú radu názvov. Príčinu je pritom treba hľadať v oblastiach pôvodu rovnomennej rastliny. Hoci boli objavené vo Venezuele, po svete sa o nich veľmi často hovorí ako o „brazil nuts“, teda o brazílskych orechoch. A dôvod? Brazília bola a stále je dôležitým vývozcom týchto plodov. Svoje ďalšie meno „para“ potom získali orechy (ako inak) podľa brazílskeho štátu Pará.
Hoci najčastejšie názvy tohto chrumkavého obra pripomínajú najväčšiu juhoamerickú krajinu, v skutočnosti väčšina celosvetovej úrody pochádza z dvoch oblastí Bolívie.
V tejto oblasti sa hovorí španielsky a para orechy sú tu známe pod rôznymi názvami:
„avellana del Brasil“, „castaña del Brasil“, „coquito de Brasil“, „nuez amazónica“, „nuez del Brasil“, „nuez boliviana“, „nuez de Pará“, „castaña del Marañón“, „castaña de Pará“ alebo „castaña de monte“, ale taktiež „almendra“, „castaña del Beni“, „castaña amazónica“, „castaña boliviana“ alebo „castanha-do-para“.
Väčšinou sú to variácie na gaštan alebo mandľu spojenú s konkrétnou oblasťou. Napríklad názov „castaña del Marañón“ by sa dal preložiť ako „Marañónsky gaštan“, pričom Manañón je rieka v Peru.

3. Vysoko ohrozené stromy, ktoré sa dožívajú aj viac ako 500 rokov
Para orechy rastú na vysokých stromoch s názvom juvie ztepilá, ktoré patria k vážne ohrozeným druhom. Sú to vysoké stromy, ktorým je najlepšie uprostred dažďových pralesov, potrebujú veľa vlhkosti a pôdu bohatú na živiny. Títo velikáni rastú vo voľnej prírode okolo Amazonky a jej prítokov a tiež v povodí rieky Orinoko – v oblasti s rozlohou asi 2,7 milióna štvorcových kilometrov, ktorá sa rozkladá na severozápade Brazílie a zasahuje do Peru, Bolívie, Kolumbie, Venezuely a Ekvádoru.
A pozor, majestátna výška nie je jediné, čo robí tieto stromy tak fascinujúce. Vďaka tomu, že rastú v nížinných dažďových lesoch, kde nie sú časté záplavy, môžu sa dožiť 500 aj viac rokov!

4. Jedna včela vládne všetkým(u) – aj opeľovaniu!
Na rozdiel od iných druhov orechov sa para orechy vzhľadom na náročné podmienky, ktoré stromy vyžadujú, nepestujú na plantážach alebo v sadoch, ale zbierajú sa priamo z prirodzeného prostredia dažďových pralesov. Takmer sa nedajú kultivovať a aj spôsob opeľovania stromov je trochu zvláštny. Stromy je schopný opeľovať iba jeden hmyz – včela orchideová, ktorá je dostatočne veľká, silná a má dostatočne dlhý jazyk, aby dokázala otvoriť kvet a nasať nektár.
Aj preto je ich zber, a teda aj produkcia, závislá na ekologických a politických podmienkach v daných oblastiach – ohrozuje ju vypaľovanie a vyťažovanie dažďových lesov. Mizne tak totiž prirodzené prostredie potrebné nielen pre rast juvie ztepilej, ale aj pre život tejto malej usilovnej včielky.
5. Zapáchajúce kvety a nevzhľadné plody juvie
Stromy juvie ztepilej kvitnú žlto a ich kvet silne zapácha. Je veľký, zhruba dva centimetre v priemere, dužinatý a samčia časť kvetu má štruktúru, ktorú nenájdeme u žiadnej inej čeľade rastlín na svete.
Po opelení dozrieva na strome guľovitý plod plný semien – para orechov. Ten ale nie je dužinatý. Je veľký až dvadsať centimetrov a v priemere váži okolo 2 kg. Má veľmi tvrdú šupku šedohnedej farby, ktorá sa vo voľnej prírode po dozretí roztvorí.

Para orechy zrejú viac ako rok
Stromy kvitnú na jeseň v období sucha, trvá ale celých 15 mesiacov než para orechy dozrejú! Úroda prebieha v pralesoch po období dažďov v januári až marci, kedy z veľkých výšok padajú na zem zrelé plody. Pracovníci potom zbierajú veľké „drevené gule“ a pozor – jeden dospelý strom môže vyprodukovať až 300 plodov! A to je celkom slušná zásobička. Škoda, že sa na zber zrelých para orechov musí čakať cez rok...

Či tak alebo tak, samotný zber je naozaj nebezpečné povolanie, pretože každý struk o veľkosti kokosového orecha váži väčšinou okolo dvoch kilogramov a bez varovania padá zo stromov s výškou 18 poschodovej budovy. Struky sa rútia k zemi rýchlosťou až 80 km/h takou silou, že sa môžu zaboriť hlboko do zeme.
Úprimne preto dúfame, že všetci pracovníci poctivo nosia helmy.
Tvorí len zlomok celosvetovej produkcie orechov
Para orechy sú veľmi vzácne, a tak nie je divu, že tvoria iba 1% celosvetovej produkcie. Výnosy para orechov sú silne závislé od počasia a na rozdiel od ostatných orechov ich produkcia dramaticky nerastie. V sezóne 2018/2019 sa vyprodukovalo rekordných 38 a pol tisíc ton, ale o rok neskôr už produkcia klesla na priemerných 26 tisíc ton. Najväčším producentom je Bolívia s 80%, ďalej sa para orechy zbierajú prakticky už len v Brazílii a Peru.
Možno by vás to nenapadlo, ale brazílske orechy sú v skutočnosti celkom veľkým prínosom pre juhoamerickú ekonomiku – každoročne ju obohatia o desiatky miliónov. Para orechy sú hospodársky najvýznamnejším lesným produktom (keď nepočítame ťažbu dreva) v povodí Amazonky. Jedná sa predovšetkým o vývoz, pričom Veľká Británia, Spojené štáty a Nemecko ročne odkúpi v priemere 21 000 ton.

Para orechy nie sú orechy. Počkať, čože?!
Orech je podľa botanickej definície plod s tvrdou škrupinou a jedným semenom. Ale para orechy tomu vôbec nezodpovedajú; v skutočnosti ich prírodovedci považujú za semená, pretože rastú vo vnútri kôstky tvrdého plodu. V nej sú uzavreté vo veľkých strukoch o veľkosti pomela. Jeden taký plod potom v priemere obsahuje 10 až 24 semienok, teda para orechov.
V skutočnosti majú para orechy bližšie k čučoriedkam a kaki než napríklad ku mandliam alebo pekanovým orechom. Struky sú nesmierne tvrdé – natoľko, že ich dokážu otvoriť iba dva živočíchy: my, aj keď k tomu potrebujeme sekeru alebo mačetu, a malý hlodavec zvaný aguti, ktorý struky ohlodáva svojimi dlátovitými zubami, aby si mohol pochutnať na výživnom poklade vo vnútri.
Selén sem, selén tam – selén všade, kam sa pozriem
Para orechy sú predovšetkým bohatým zdrojom selénu. Selén je stopový prvok, čo znamená že, ľudskému telu stačí na správne fungovanie doplniť iba malé množstvo denne. Priaznivo ovplyvňuje obranyschopnosť organizmu, tvorbu spermií a normálnu funkciu štítnej žľazy. Zdravá štítna žľaza potom produkuje hormóny, ktoré sú nevyhnutné pre metabolizmus a reguláciu telesnej teploty.
Selén z para orechov priaznivo pôsobí aj na vlasy a nechty. Názory na to, koľko je odporúčaná denná dávka selénu, sa však rozchádzajú, ale v priemere sa udáva okolo 50 – 60 mikrogramov. Dôležité však je, že človek by si mal strážiť aj hornú hranicu príjmu, pretože vo vyšších dávkach je selén toxický. Z týchto dôvodov sa neodporúča jesť viac ako 2–3 para orechy denne. Už jeden para orech totiž pokryje DDD selénu – zvlášť tí naši obri!
Tvrdé drevo, ktoré udrží aj dom
Mohutné tropické stromy, ktoré plodia para orechy, majú veľmi kvalitné tvrdé drevo. Používalo sa na výrobu lodí, podláh a ako stavebný materiál. Strom dosahuje výšku 50 metrov a priemer kmeňa 1 až 2 metre, čo z neho robí jeden z najväčších stromov amazonských dažďových pralesov.

Kmeň je rovný a bežne bez vetiev až do viac ako polovice výšky stromu. Na vrchu ho zdobí koruna dlhých vetiev, ktorá sa väčšinou týči nad korunami okolitých stromov. Kôra je šedavá a hladká. V súčasnosti je v Brazílii, Bolívii a Peru zákonom zakázaná jeho ťažba. Ako ale iste viete, nelegálne vyťažovanie dažďových lesov sa tu deje a predstavuje veľké ekologické hrozby.
Zaujíma vás, ako je na tom drevo iného obľúbeného orecha? To pekanové možno strčí para do vrecka. Chcete zistiť, kto tomu tu velí? Pozrite na videá!